Cestovanie s malými deťmi vie poriadne preveriť nervy a trpezlivosť rodičov. Stres z balenia, nekonečná cesta, hádky na zadnom sedadle a prísne pohľady cudzích ľudí, keď sa deti zlostia a vyvádzajú… Znie to povedome? V tomto článku vám ukážem, ako sa na takéto situácie pripraviť s pokojom a dôverou vo vlastné rodičovské schopnosti.
“Odkedy máme malé deti, dovolenka už nie o oddychu. Je to väčší stres, ako doma. Pred odchodom tŕpneme do poslednej chvíle, či budú deti zdravé, aby sme vôbec mohli vyraziť. Cesta lietadlom predstavuje pre mňa toľko neistôt a obáv, že ani nemám silu premýšľať o leteckej dovolenke. A dlhé cesty autom sú peklo. Kde sú tie časy, keď sme si s mužom pustili audioknihu a užívali kľudný pohľad na krajinu. V tom neustálom prekrikovaní detí sa vôbec nedá sústrediť a každú chvíľu sa pre niečo pohádajú. Chápem, že deti nevydržia tak dlho sedieť, ale ako to urobiť, aby sme s nimi mohli cestovať a nezblázniť sa?”
Mnoho rodičov má z cestovania z malými deťmi podobné pocity ako táto mamička.
- Obavy – z toho, že nastanú meškania či nepredvídateľné zmeny letu a privedie ich to do situácií, na ktoré nebudú pripravení
- Stres a znechutenie – z toho, ako zvládnu dlhé cesty autom, bez toho, aby sa zbláznili z rámusu na zadných sedadlách alebo aby museli šoférovať len v noci, keď deti spia
- Úzkosť – z toho, ako ustoja toľko nepríjemných pohľadov od okolia, keď ich dieťa bude hystericky kričať v lietadle, lebo nemôže preskakovať sedadlá (alebo v hotelovej reštaurácii, pretože banán je prekrojený na 2 polovice a nemohlo si ho otvoriť samo 🫣)
Pravdou je, že cestovanie s malými deťmi prináša viac záťažových situácií, ako bežný deň strávený s nimi doma. Aj keď si všetko naplánujeme a pripravíme sa na možné scenáre, skutočnosť nás aj tak môže prekvapiť nepredvídateľnými situáciami.
Navyše, malé deti majú radi rutinu a istotu domova, preto keď ich vytrhneme zo známeho prostredia, znamená to pre nich určitú psychickú záťaž, ktorá sa prejaví navonok ako problematické správanie.
Na druhej strane, cestovanie nám prináša mnoho príležitostí k zdieľaniu krásnych zážitkov a posilňovaniu vzťahu s deťmi a bolo by škoda sa ho úplne vzdať len pre to, že nás zožierajú obavy.
Ako teda cestovanie s malými deťmi zvládnuť bez stresu?
Naša úzkosť vzniká pôsobením dvoch javov súčasne:
- Nepredvídateľné budúce udalosti
- Nedostatočná dôvera v našu schopnosť poradiť si s nejakým problémom
Prvý bod nikdy nebudete mať úplne pod kontrolou. Nikto nedokáže vidieť budúcnosť a pripraviť sa úplne všetky scenáre. Riziko nepríjemných situácií s deťmi ale môžete znížiť tým, že sa napríklad vopred vybavíte na dlhé cesty nejakými novými aktivitami pre deti, alebo že sa zásobíte pre prípad nevhodného jedálneho lístku (trvanlivými potravinami z domu).
Čo ale máte úplne vo svojich rukách, je ten druhý bod. Dôvera vo vaše schopnosti poradiť si s problémami.
Nájdite sami v sebe dôkaz, že ste ťažké situácie zvládli už predtým a vytvorte si tak presvedčenie, že to zvládnete znovu. Pomenujte si, čo vám vtedy pomohlo a majte to na pamäti. Kľudne si napíšte svoju osobnú mantru, ktorú si pripomeniete vždy, keď sa vás zmocní úzkosť z cestovania. “Každý nečakaný problém sa dá zvládnuť.”
Ako sa vyhnúť haštereniu detí v aute?
Je nerealistické očakávať, že malé deti vydržia dlho sedieť v aute pripútané a dokážu sa pri tom slušne správať. Ich mozog ešte nie je natoľko rozvinutý, aby dokázali kontrolovať svoje impulzy. Preto keď cítia, že majú nenaplnenú potrebu napríklad pohybu, budú z toho v silnej nepohode a viac podráždene budú reagovať aj na podnety, ktoré bežne zvládajú (napríklad provokáciu od súrodenca).
Čo ale môžete urobiť, aby ste predišli neznesiteľným hádkam, ktoré ohrozujú aj vašu bezpečnosť v aute?
Trénujte s deťmi nanečisto, keď sú v pohode. Učte ich vykomunikovať si konflikty so súrodencom.
Zahrajte si hru na cestovanie autom.
Sadnite si do auta s časovým predstihom, napríklad pred tým, než vyrazíte na nejakú krátku jazdu do obchodu. Nasimulujte si hádku medzi deťmi, ako inšpirácia vám poslúžia minulé hádky z auta.
Povedzte jednému dieťaťu, aby urobilo tú vec, ktorá minule viedla k veľkej hádke.
“Matej, môžeš po Zuzke akože hodiť čiapku?”
A naveďte deti k tomu, aby rozumné riešenie našli sami.
“Zuzka, ako môžeš zareagovať na Mateja (bez toho, aby si aj ty začala hádzať svoju čiapku)? Čo môžeš povedať?”
Zuzka by mohla povedať napríklad: “Nechcem, aby si na mňa hádzal veci.”
“Maťko, čo ty na to? Dokážeš to Zuzke splniť?”
Matej povie: “Dokážem. Ale vtedy som to nedokázal, lebo som veľmi potreboval ísť na záchod a bol som z toho nervózny.”
“Skvelé. Takže Matej, čo mi môžeš nabudúce urobiť, keď budeš cítiť, že ti treba na záchod?”
“Poprosiť teba, aby si zastavila na pumpe?”
Možno budete sami prekvapení, čo všetko sa od detí dozviete. K svojmu neznesiteľnému správaniu majú totiž často relevantný dôvod. Problém ale je, že ešte nevedia správne komunikovať, čo vlastne potrebujú. A takouto hrou ich môžeme naučiť, ako dať najavo to, čo potrebujú, bez toho, aby druhého provokovali alebo urážali.
A keď nastane potom počas cesty na dovolenku nejaká ďalšia hádka, skôr, než sa stihne vyostriť, pripomeňte deťom, že vedia nájsť riešenie.
A čo tie pohľady od okolia?
Častým strašiakom, ktorý rodičov odrádza od cestovania s malými deťmi je tlak okolia, ktorí na sebe cítia, keď niekde na verejnosti ich dieťa vystrúha scénu. Odsudzujúce komentáre okoloidúcich vedia poriadne zamávať s našim rodičovským sebavedomím.
Ak si pripustíme tlak okolia, dostane nás to do stresovej reakcie. V stresovej reakcii ale nedokážeme byť empatickým rodičom. V stresovej reakcii siahneme pravdepodobne po nátlakovej metóde, ako je zastrašovanie trestom, pretože chceme čo najrýchlejšie zastaviť to správanie, ktoré budí rozruch. To síce môže zafungovať pre danú situáciu, ale zanechá na strane dieťaťa nepríjemné pocity a nerieši príčinu, ktorá spustila scénu.
Ak vás reakcie okolia zneisťujú a podkopávajú vám vaše presvedčenie vychovávať láskavo a s rešpektom, pripravte si na takéto situácie vhodné nástroje.
Začnite tým, že si zvedomíte, že vás pohľady okolia na vaše dieťa hádzajúce sa o zem dostávajú do stresu. Ošetrite tak najskôr seba, aby ste dokázali zostať v kľude. Pripustite si svoje pocity a dajte súcit samému sebe slovami: “Je to náročné a doma by to bolo oveľa jednoduchšie..”
Pripomeňte si, že dieťa sa hádže o zem nie preto, že by vás chcelo znemožniť, ale preto, že je maličké a že si ešte nevie samo nijako lepšie poradiť so silnými emóciami, ktoré ho práve pohltili.
Dieťa zmietajúce sa v emóciách na zemi nedefinuje vás, ani vaše rodičovské schopnosti. Je to dôkaz nezrelosti nervovej sústavy vášho dieťaťa.
Vy dokážete dieťaťu najlepšie pomôct s emóciami práve tým, že sami zostanete kľudní a vytvoríte bezepčný priestor pre to, čo práve prežíva.
Je pravdepodobné, že polovica tých, ktorí sa na vás dívajú v skutočnosti cítia ľútosť, že oni sami nemali v detstve priestor prejaviť zlosť alebo frustráciu bez toho, že by ich rodičia za to potrestali. A druhá polovica s vami súcití, pretože si tým tiež prešli a majú pre to pochopenie.
Ako zvládnuť záchvat hnevu či dramatickú scénu dieťaťa s nadhľadom sa dočítate v tomto článku.
A ak s vami lomcujú rodičovské emócie a rýchlo vzplaniete vždy, keď má dieťa záchvat hnevu alebo odvráva a ignoruje vás, pozrite sa na kurz Zvládni svoj hnev na deti. Odhalíte v ňom príčiny svojho hnevu, osvojíte si techniku a plán, ktorým odvrátite výbuchy hnevu.
Potrebujete posilniť svoju rodičovskú sebaistotu a naučiť sa, ako reagovať s pokojom v náročných rodičovských situáciách?
V programe Pohodové rodičovstvo vďaka komunikácii nájdete konkrétne nástroje a podporu, ktoré vám v tom pomôžu.
👉 Zistite viac o programe alebo si rezervujte nezáväznú konzultáciu zadarmo. Spolu nájdeme cestu, ktorá bude fungovať pre vašu rodinu.