Ako rodič malých detí určite poznáte stavy, kedy sa od únavy ledva doplazíte do postele. Lenže čo ak práve vtedy dieťa začne vymýšľať a vy musíte udržať jeho správanie v rozumných medziach?
Ak je rodič chorý alebo unavený, má skôr tendenciu povoliť dieťaťu to, čo normálne nedovoľuje, len aby mal od neho pokoj. Alebo naopak pritvrdiť – použiť tradičné autoritárske metódy, ako je zastrašovanie trestami.
Je to pochopiteľné, pretože perfektné nastavenie hraníc podľa zásad rešpektujúcej výchovy vyžaduje, aby sme boli zazdrojovaní.
Ideálne by pri nastavení hraníc mali prebehnúť tieto 3 krokmi:
- Nadviažem spojenie (fyzicky aj emočne)
- Jasne a konkrétne stanovím hranicu
- Pomáham dieťaťu naučiť sa s hranicou existovať (napríklad tak, že mu ponúknem alternatívu, vysvetlím zmysel hranice, pomôžem s pocitmi frustrácie a pod.)
Ale čo robiť v situáciách, kedy nemáte energiu ani otvoriť ústa, a nieto byť ešte empatickým a podporujúcim rodičom?
Tu je sedem praktických tipov, ktoré vám pomôžu hranice udržať aj v čase vašej energetickej krízy.
1. Buďte dosť dobrý rodič, nie perfektný
Podľa konceptu “good enough parenting” stačí, keď reagujete v situáciách s deťmi v 30 % času ukážkovým spôsobom. K týmto trpezlivým, empatickým reakciám, ako vystrihnutým z učebnice rešpektujúcej komunikácie pochopiteľne treba mať dostatok vnútorných zdrojov. A tie ako rodič v momentálnej krízovej situácii nemáte.
Takže si vystačíte s pravidlom: Hranica nemusí byť vždy perfektná, stačí, aby bola konzistentná.
Konzistencia je v tomto prípade dôležitejšia, pretože dáva dieťaťu akýsi pocit bezpečia a istoty, že vy, ako rodič, ste dostatočne kompetentný vodca, ktorý drží v rukách kormidlo pevne, aj keď sa jeho loď rúti do chaosu.
2. Použite minimum slov, ale zachovajte vzťah
Nemusíte viesť siahodlhé debaty, vysvetľovať a argumentovať, snažiť sa o nájdenie rešpektujúcej dohody s dieťaťom, ak práve na to nemáte energiu. K udržaniu hranice stačí pár slov, povedaných jasne, stručne a pokojne, bez citového podfarbenia.
Keď cítite frustráciu z toho, že práve teraz, keď to najviac potrebujete, dieťa nespolupracuje, výbuch hnevu vám s udržaním hraníc nepomôže. Naopak, zakaždým, keď pri udržaní hraníc použijeme výčitky a krik, predlžujeme tým dobu, za ktorú sa dieťa naučí prijať hranicu za svoju. A zároveň tým poškodzujeme náš vzájomný vzťah.
Preto majte na pamäti, že zachovanie vzťahu je dôležitejšie a nenechajte sa strhnúť vplyvom únavy k nejakému prehadzovaniu viny na dieťa a kritizovaniu jeho nedostatkov.
Povedzte jednoducho:
- „Televízia už dnes nie. Je čas ísť spať.“
A nič ďalšie nepridávajte. Ani vysvetlenie, ani výčitku (“ako je možné, že do nedokážeš pochopiť?”).
3. Majte pripravenú svoju krízovú vetu
Ak viete, že sa pravidelne dostávate do situácií, kedy dieťa skúša pevnosť hranice a vy už nie ste v stave odpovedať napríklad hravou formou (čo by za normálnych okolností bolo ideálne), majte svoj krízový plán. Pripravte si krátku vetu, ktorú poviete zakaždým rovnako:
- „Vidím, že si kúpanie užívaš. Za 2 minúty sa pôjdeme osušiť”.
Šetríte si tým energiu a nemusíte premýšľať nad formuláciou. Zároveň tým znížite riziko, že v únave poviete niečo, čo budete vzápätí ľutovať.
4. V kríze konám, vysvetľujem neskôr
Ak treba zasiahnuť, keď dieťa napríklad niečo ničí, špiní, rozhadzuje, ubližuje súrodencovi, tak šetrite slovami a nastavte hranice rovno fyzicky. Aby ste zastavili nevhodné správanie, stačí povedať:
- „Toto musí skončiť.”
…a beriete dieťa do náručia a idete preč, respektíve odkladáte predmet, ktorý ničí, vysoko na skriňu.
Vysvetlenie k situácii dáte dieťaťu neskôr, keď budete na to mať opäť energiu a dieťa bude pokojné. Dôležité je vracať sa s vysvetlením najmä k takým situáciám, kedy dieťaťu pomôže to, že pochopí zmysel daného pravidla. Alebo si sadnite spolu s dieťaťom k problému, ktorý sa vám pravidelne opakuje a spoločne sa snažte nájsť také riešenie, ktoré je prijateľné pre nás oboch.
5. Využite krízu na to, aby ste si boli bližšie
Nenechajte sa vtiahnuť do konfliktu, keď cítite, že nemáte energiu bojovať. Radšej sa zastavte a dieťaťu komunikujte, čo sa s vami deje. Ukazujete mu tým, že ste si vedomí svojich pocitov a viete s nimi pracovať tak, aby ste neprinášali nejaké deštrukčné prvky do vášho vzťahu s dieťaťom:
- “Som veľmi unavená a nechcem sa púšťať do debaty. Poďme sa spolu chvíľku potúliť a zhlboka sa nadýchnuť. Potom sa nám bude lepšie hľadať riešenie.”
Spoločné objatie uvoľní oxytocín a to často stačí k tomu, aby sa dieťa rozhodlo nebojovať, ale spolupracovať.
6. Spoliehajte na rutiny
Hranice a pravidlá vždy fungujú lepšie, keď sú súčasťou predvídateľného režimu.
Či už sa to týka ukladania sa k spánku, ranných odchodov, pravidiel požičiavania hračiek medzi súrodencami či pravidiel stolovania, veľmi vám uľahčí rodičovský život, ak máte na tieto činnosti zaužívané pravidlá a návyky.
Dieťa si skôr zapamätá, že „takto to u nás chodí“ a vy sa menej často dostávate do situácií, kedy musíte pravidlá udržať a obhájiť.
7. Nenechajte hladinu energie spadnúť na nulu
Ak ste na tom neustále s energiou na bode mrazu, len veľmi ťažko udržíte hranice dieťaťu s nadhľadom a láskavosťou. Svoju rodičovskú trpezlivosť treba živiť dostatkom oddychu a priestoru pre svoje potreby, pre to, čo vám robí radosť.
Ak je pre vás náročné byť láskavý a trpezlivý rodič hneď z rána, pravdepodobne ste dlhodobo preťažená/ý. Povedzte si o pomoc a podporu, nebuďte na to sami.
Na dočerpanie energie pomôže aj pár mikroprestávok denne – 5 minút pre seba, kedy si natiahnete telo pomocou pár cvikov alebo zavriete oči a vychutnáte si bylinkový čaj. Skúste sa častejšie zastaviť a dostať sa do kontaktu so svojim telom, chvíľu neriešiť v myšlienkach nič iné (ako napríklad čo robia deti alebo čo uvaríte na obed) a budete si viac vedomí toho, v akom stave je vaša energia a čo by ste potrebovali na dobitie bateriek.
Ak je pre vás “dostať sa do kontaktu so svojim telom” ťažko predstaviteľné, poohliadnite sa napríklad po niektorých technikách mindfulness. Alebo skúste koučing. Vďaka koučingu som mnohým ženám pomohla zistiť, čo potrebujú v rodičovstve, aby sa cítili spokojné a naplnené a tiež nájsť stratégiu, ako to zrealizovať.
A na záver ešte raz to najdôležitejšie:
Hranice nemusia byť odkomunikované vždy perfektne, aby fungovali. Dôležité je byť konzistentný a zachovať pri tom vzťah. Minimum slov, pokojný tón, uznanie potrieb dieťaťu a prípadne možnosť voľby dokážu zázraky aj vtedy, keď máte vy aj vaše dieťa za sebou náročný deň.
Video k tomuto článku nájdete na YouTube kanáli https://www.youtube.com/@stastnyrodic
Zaujala vás téma hraníc vo výchove a chcete sa dozvedieť, ako ich doma nastaviť, aby vám fungovali? Prejdite na webinár Hranice, ktoré fungujú.