Čo ak partner neuznáva rešpektujúcu výchovu? 

Ak sa snažíte vychovávať rešpektujúco, je pre vás rodičovstvo pravdepodobne veľkou cestou sebarozvoja. Čítate knihy o výchove, možno praktikujete mindfulness, aby ste dokázali byť trpezliví, učíte sa nové komunikačné techniky. To všetko je náročné zvládať popri každodenných rodičovských povinnostiach. A je skvelé, keď ste v tom so svojim partnerom na rovnakej vlne a navzájom sa podporujete.


Z vlastnej skúsenosti ale viem, že je to skôr výnimka. Väčšina rešpektujúcich rodičov sa vo svojom snažení cíti osamotene a naráža na to, že partner sa drží klasickej výchovy (cukru a biča). Rešpektujúca výchova sa stáva predmetom hádok a partner operuje často tým, že rešpektujúca výchova “nefunguje”, pretože nezaberá okamžite.

Rodičov potom trápia otázky, ako: 

  • Má vôbec zmysel snažiť sa o rešpektujúcu výchovu, keď to partner to “kazí” svojim prístupom? 
  • Ako motivovať partnera, aby tiež skúsil techniky rešpektujúcej komunikácie alebo aby si niečo o výchove prečítal? 
  • Ako povedať partnerovi, že nerieši situácie s deťmi správne, aby to nevyznelo ako kritika? 

Odpovede na tieto otázky nájdete práve v tomto článku. Mám pre vás tipy a stretégie, ako postupovať, keď nie ste s partnerom na rovnakej výchovnej vlne a ako ho motivovať k rešpektujúcemu rodičovstvu.

Urobte si jasno v hodnotách a hraniciach.

Akonáhle začnete s partnerom narážať na situácie, kde vaše výchovné prístupy rozchádzajú, otvorte túto tému a pohovorte si s partnerom o vašich hodnotách. Komunikujte o tom, čo je pre vás dôležité,  ktoré metódy sú pre vás už neprijateľné a stanovte si hranice, ktoré by nemal prekračovať ani jeden z partnerov.

Skúste si definovať, aké sú vaše spoločné ciele pri výchove a nahlas premýšľať nad tým, ako jednotlivé nástroje, ktoré pri výchove používate, tieto ciele napĺňajú. Deti sa ľahšie zorientujú v rodiiných pravidlách a hodnotách, keď ich uplatňujú a dodržujú obaja rodičia. 

Nepoučujte. Ako pri výchove detí, aj tu platí “Connect before correct”. 

Ani vaše dieťa, ani váš partner, ani my sami nemáme radi, keď nám niekto hovorí, čo máme robiť, keď nám niekto káže, čo je správne a nesprávne. Cítime sa vtedy zahnaní do kúta a prirodzená reakcia je postaviť sa tomu na odpor, začať sa brániť. 

Vyhnite sa teda priamemu kritizovaniu partnerových postupov. A už vôbec nie je vhodné hodnotiť jeho postupy pred deťmi. 

Keď ho chcete motivovať, aby použil niektoré z vašich overených nástrojov rešpektujúcej komunikácie, porozprávajte sa o tom, keď budete sami dvaja a dobre naladení.

Nevstupujte do každej situácie len pre to, že ju partner nerieši podľa ideálneho scenára.

Pokiaľ partner neprekračuje dohodnuté hranice (napríklad fyzické násilie), zostaňte v roli pozorovateľa, hoci škrípete zubami nad tým, ako partner rieši situáciu a vás napadajú lepšie spôsoby, ako dostať deti von z vane aj bez vyhrážania sa trestami.

Nevstupujte mu do toho s tým, že už z diaľky kričíte: “Takto sa to nerobí”. Pre také prípady, kedy sa situácia očividne vymyká partnerovi z rúk a stráca nervy majte dohodnutý signál, ktorým ponúknete partnerovi svoju pomoc. Napríklad položíte mu ruku na rameno a spýtate sa: “Mám to vziať za teba?”

Hovorte o tom, čo vám funguje.

Ak chcete, aby vás partner počúval a vaše návrhy na zmenu jeho výchovných postupov nebral ako útok na svoju osobu, vyhnite sa “TY” formulácii. A už vôbec sa nestavajte role, že jedine vaše riešenie je správne.

Netlačte na partnera. Inšpirujte.

Tlak vytvára vždy protitlak. Ponúknite mu radu len vtedy, keď o to sám stojí.

Rozprávajte partnerovi o tom, čo ste zažili s deťmi, ako sa im napríklad podarilo vyriešiť súrodenecký konflikt. Nenápadne tak poukážete na to, aké ovocie prináša rešpektujúca komunikácia a ako vám uľahčuje život.

Predveďte partnerovi silu rešpektujúcej komunikácie

Najlepší spôsob, ako nainfikovať partnera rešpektujúcou komunikáciou je nechať ho zažiť si liečivú silú empatie a prijatia na vlastnej koži. Buďte láskaví a chápajúci voči partnerovi práve vo chvíli, keď robí z vášho pohľadu chyby v komunikácii s deťmi a napríklad vybuchne do kriku a nadávok, keď deti neposlúchajú. Namiesto výčitiek mu skúste povedať:

Oceňujte snahu.

Ak ste svedkom toho, že sa partner snaží o rešpektujúci prístup voči deťom, dajte mu najavo, že si ceníte jeho snahy. Nechcem tým povedať, že máte pomocou pochvaly manipulovať. Stačí, ak partnerovi dáte spätnú väzbu na to, čo sa udialo: “Všimla som si, ako si si poradil s tým, keď si mal dostať deti von z vane. To bolo skvelý nápad, keď si do toho zapojil hru na strašidlá v uterákoch.” Keď sa cítime videní, ocenení, rastie v nás motivácia. 

Aj nezvládnutá situácia zo strany partnera je príležitosť niečo sa naučiť.  

Pokiaľ partner skĺzne do kriku alebo vyhrážania sa deťom trestom, neznamená to, že zlyhal alebo že tým nenávratne poškodil sebahodnotu detí. Aj nevydarené situácie môžu byť zdrojom učenia sa a zvyšovania odolnosti. Pokiaľ partner sám cíti, že voči deťom “prestrelil”, môže sa ospravedlniť a byť tak pre deti vzorom v tom, ako má vyzerať náprava vo vzťahoch.


Správne formulované ospravedlnenie má vysloviť ľútosť, ošetriť emócie toho druhého a vysloviť návrh, ktorým v budúcnu zamedzíme podobnému scenáru: “Je mi ľúto, že som kričal. Je mi jasné, že vás to vydesilo a k ničomu to neviedlo. Nie je to vaša chyba,… mal som ťažký deň a nezvládol som byť trpezlivejší. Nabudúce to skúsim bez kriku.”

Pokiaľ partner trvá na tom, že je to vina detí, že na nich nakričal, tak stále môžete prevziať nápravu do rúk vy. Porozrávajte sa v nejaký kľudný moment s deťmi o tom, ako to vnímali:

Nejdete za deťmi s úmyslom partnera ohovárať ani ospravedlňovať jeho správanie. Idete ošetriť pocity detí. 

Áno, rozumiem, že je to nefér voči vám. Partner nakričí na dieťa a je z toho vonku, ale vy potom musíte počúvať emočné výlevy a pol hodinu tíšiť slzy detí. Robíte ale obrovský kus práce pre budúcu sebaúctu svojho potomka.

Aj jedna bezpečná vzťahová väzba stačí k tomu, aby vám vyrástlo dieťa so zdravou sebaúctou. 

Je dokázané, že jedna bezpečená vzťahová väzba stačí na to, aby ste dali dieťaťu do života dobrý základ pre duševné zdravie, zmysluplné vzťahy a sebaúctu. Buďte to bezpečnou väzbou aspoň vy.

Deti, ku ktorým sa aspoň jeden rodič správal s rešpektom, s pochopením jeho potrieb, s prijatím jeho emócií, sú spravidla v živote úspešnejší vo všetkých oblastiach, či už ide o zdravie, vzťahy alebo osobnú spokojnosť (vyplýva to z dlhodobých výzkumov). Preto má zmysel budovať s dieťaťom vzťah založený na dôvere, rešpektu a prijatí, aj keď máte pocit, že ste v tom sami.

Nemusíte mať obavy, že partnerov prístup celú vašu snahu skazí. Má to totiž svoje pozitíva, ak je dieťa vystavené rôznym výchovným štýlom, najmä ak to uchopíte za správny koniec. Rôznorodosť prístupov vytvára v dieťati základ pre odolosť, pre schopnosť nadväzovať a orientovať sa v rôznorodých vzťahoch. Predpokladom k tomuto je, aby ste vy poskytli dieťaťu oporu vo chvíľach, keď zažíva prístup, ktorý nie je rešpektujúci a malo možnosť si v bezpečnom prostredí spracovať emócie, ktoré v ňom ten druhý prístup vyvolal

  • Dieťa neposlúcha, vzdoruje, ignoruje vaše požiadavky? 
  • Máte ťažkosti ustáť hranice a pravidlá, pretože si dieťa vynucuje svoju vôľu krikom a hnevom? 
  • Neviete si rady so súrodeneckými spormi a chcete, aby vaše deti medzi sebou lepšie vychádzali?


To všetko spolu môžeme prebrať na individuálnej konzultácii. Poradím, ako riešiť bežné rodičovské situácie s nadhľadom, bez kriku a trestov a naučím lepšie si porozumieť s deťmi.  Rezervujte si termín nezáväznej konzultácie zadarmo.


A ak hľadáte argumenty, ako obhájiť rešpektujúcu výchovu napríklad pred partnerom, inšpirujte sa v tomto článku: https://www.stastnyrodic.sk/5-najvacsich-mytov-o-respektujucej-vychove/