Ako si pred širšou rodinou ustáť (s rešpektom) svoju výchovu?

Vianoce majú byť časom pokoja a lásky. Navštevujeme svojich blízkych a tešíme sa z objatí. No netrvá to dlho a často príde na scénu nejaké napätie. A ak ste rodič, ktorý sa rozhodol zlomiť generačný cyklus a vychovávať deti rešpektujúcou cestou, o koniec pokojnej atmosféry je väčšinou rýchlo postarané s príchodom detí. Stačí jedna situácia, kedy sa dieťa správa inak, ako by si predstavovali vaši rodičia (či svokrovci) a konflikt je v dome. Častokrát potom odchádzame z návštev rozčarovaní, vyčerpaní, nesieme si v sebe pocity krivdy a nepochopenia, alebo dokonca i hnevu a trpkosti.

Priali by ste si, aby to tento rok dopadlo ináč? Aby ste odchádzali z rodinných návštev s dobrým pocitom a skutočným pokojom na duši?

Mám pre vás pár tipov, ako na to:

Postarajte sa v prvom rade o svoje blaho

Určite už máte vyskúšané, že pokiaľ vy sami nemáte naplnené svoje potreby, veľmi jednoducho vás vytočí aj maličkosť. A vianočné návštevy, tie sú plné potenciálnych spúšťačov.

Už len prítomnosť našich vlastných rodičov v nás často vyvoláva pocity neistoty. Stojíme pred nimi, dospelí a samostatní, a hlboko vnútri sa nás často zmocňujú pocity, ktoré v nás voľakedy dávno rodičia vyvolali tým, že nás za niečo pokarhali, kritizovali alebo potrestali. Pocity – nie som dosť dobrá, nezaslúžim si lásku, musím sa viac snažiť. 

Každý konflikt názorov s generáciou našich rodičov na výchovu vašich detí je nesmierne náročné ustáť, pretože sa nám v prítomnosti rodičov vynárajú tieto staré nespracované pocity a my sami sa stávame veľmi neistými. 

Preto myslite na seba v plánovaní programu návštev. Zaraďte si do plánov aj čas, kedy sa postaráte len o svoje potreby. Doprajte si dostatok odpočinku a vyrovnávajte priebežne svoju vnútornú rovnováhu spôsobom, ktorým to vám vyhovuje. Či už je to rozhovor s kamarátkou, prechádzka v lese, meditácia či kúpeľ.

Určite si vopred vlastné hranice

V prítomnosti vlastných rodičov si väčšina z nás ťažšie dokáže uvedomovať svoje hranice. Podvedome totiž túžime byť stále to dobré dievčatko, ktoré chce rodičov poslúchnuť, aby im urobilo radosť (ak sme boli vychovávaní k poslušnosti). A vo víre udalostí, ktorými sa hemžia sviatočné návštevy ešte menej vnímame svoje hranice. 

Preto je dobré ešte pred samotným stretnutím s rodinou sa nachvíľku zastaviť a v kľude si v sebe ujasniť : 

Čo sú pre mňa najdôležitejšie hranice, ktoré si chcem uchrániť na pôde rodičovského domu (lebo ak si ich neuchránim, tak síce uspokojím rodičov, ale sama sa cítim mizerne)? 

V ktorých záležitostiach ohľadne výchovy dokážem prižmúriť oko a nechať starých rodičov, nech si robia veci po svojom? Nechám ich, aby povedali dcérke 100krát  “Šikulka”, hoci viem o lepších spôsoboch, ako podporiť jej motiváciu. Ale zároveň viem, že za ten jeden deň sa nič významné vplyvom „šikulkovania“ s jej psychikou nestane.

A ktoré situácie sú pre mňa natoľko zásadné, že sa musím v nich postaviť za svoj názor, aj keď to znamená, že pôjdem do konfliktu? Ak babka bude nútiť syna, aby jej dal pusu, a on nebude chcieť, postavím sa za neho a babke vysvetlím, že chcem, aby sa naučil vnímať a rešpektovať signály, ktoré mu dáva jeho telo.

Vyložte deťom svoje očakávania a plány

Možno vás to prekvapí, ale deti sú evolučne nastavené na to, aby s nami spolupracovali a vychádzali nám v ústrety (…pokiaľ im to ich osobná integrita a aktuálny stav naplnenia potrieb dovoľuje:).

Rozprávajte sa preto s deťmi o tom, čo vás na návšteve čaká, aké situácie môžu nastať a ako očakávate, že sa v týchto situáciách deti zachovajú. Nezaručí vám to síce, že sa vždy zachovajú podľa vašich predstáv, ale je pre nich jednoduchšie zachovať sa správne v novej situácii, ak sa s ňou oboznámili aspoň takto v teoretickej rovine.

Ak teda viete, že je pre starých rodičov dôležité, aby ich deti pri príchode slušne pozdravili, pripomeňte to deťom dopredu a buďte im v danej chvíli príkladom. Ak viete, že babička s obľubou núti deti do jedla a keď si nepridajú, urazí sa, rozprávajte sa o tom s deťmi. Vysvetlite im, že ony sú jedinými bytosťami, ktoré spoľahlivo vedia, či už je bruško plné a keď už nechcú pridať ďalší rezeň, môžu odpovedať slušné a prosté: Ďakujem, už mi stačí.

Ak teta má vo zvyku dávať deťom priveľa sladkostí, dohodnite si s deťmi, koľko čokoládiek a cukríkov je pre vás maximálne prípustné, aby zjedli za deň (samozrejme s vysvetlením, ako funguje rovnováha dobrých a zlých baktérií v čreve) a vymyslite si systém, ako naložiť s získanými sladkosťami.

Extra tip z mojej praxe:

Využite cestu na vianočnú návštevu autom (alebo iným dopravným prostriedkom) k tejto aktivite, ktorou deťom hravou formou vysvetlíte, aké správanie od nich očakávate. Dajte im kvíz, ako reagovať v novej situácii.

Napríklad:
Čo urobíš, keď sa ráno zobudíš prvý a budeš hladný alebo smädný?
a) Pôjdeš zobudiť babku
b) Pôjdeš zobudiť mamku
c) Nikoho nebudeš budiť, pôjdeš do kuchyne a vezmeš si zo stola pohár vody a tvarohovník, ktorý tam večer nachystáme

Takouto hravou formou si vysvetlíte, čo očakávate od detí a zároveň poukážete na to, čo nechcete, aby robili. Vymýšľajte aj vtipné a bizarné odpovede, deti to bude viac baviť, keď sa pritom zasmejete.

Vyzbrojte sa dopredu do prekérnych situácií

Ak už máte skúsenosti, ktoré situácie vedú medzi vami a starými rodičmi ku konfliktom, tak sa na ne môžete komunikačne pripraviť dopredu.

Ideálny stav je, keď váš vzájomný vzťah s rodinou, ktorú sa chystáte navštíviť, je natoľko otvorený, že si môžete základné pravidlá vyjasniť dopredu. Zatelefonujte si a dohodnite sa, ako bude návšteva prebiehať, ak viete z minulých skúseností, že máte na niektoré veci odlišný pohľad a dostávate sa do konfliktu.

Napríklad: Ak minulý rok dopadla Štedrá večera katastrofálne, deti sa pri večeri váľali po zemi, lebo sa nevedeli dočkať darčekov, tak sa skúste spoločne dohodnúť na inom scenári Štedrého večera. Vysvetlite starým rodičov, že nie je vo vývojových možnostiach detí (pokiaľ sú malé) podriadiť sa naplno ich zvyklostiam. Rovno príďte aj s návrhom scenára, ktorý zohľadňuje vaše potreby a potreby detí. A napokon ich pozvite do diskusie: “Poďme to spolu vymyslieť tak, aby to pre vás bolo prijateľné a zároveň, aby to deti zvládli.”

Najčastejšia chyba, ktorú v tomto smere vnímam pri práci s rodičmi je, že my, rodičia, často zabúdame s rešpektom komunikovať s vlastnými rodičmi, najmä keď ide o rozdielny názor na výchovu. Je to paradoxné, pretože síce chceme rešpektujúcim spôsobom komunikovať s dieťaťom, ale nedochádza nám, že deti sa od nás učia hlavne príkladom. A preto keď v konfliktoch so starými rodičmi budeme reagovať tak, ako býva zvykom v medziľudských vzťahoch (teda obranou, útokom, kritikou, pozíciou obete, aroganciou, urážaním sa, …doplňte si ďalšie bežné reakcie), oberáme sa o príležitosť modelovať deťom funkčnú komunikáciu voči niekomu ďalšiemu.  

Na druhej strane, je nesmierne ťažké pristúpiť s rešpektom k tomu, od koho nemáme zažitý rešpekt voči nám. Ale tu je práve to miesto, ktoré musíme prelomiť my. My chceme zmenu, nám záleží na tom, aby sme mali my aj naše deti lepšie vzťahy, tak prvý krok musíme urobiť my. 

Ale keď sme ponorení v konfliktnej situácii, sme zaplavení stresom a nenaskakujú nám tie správne slová. Tak sa poďte vyzbrojiť v predstihu do prekérnych situácií tými správnymi slovami. Nad každú konfliktnú situáciu, na ktorú sa chcete pripraviť, si na chvíľu sadnite s perom a zápisníkom. A napíšte si, ako chcete zareagovať. 

Môžete použiť základnú šablónu z nenásilnej komunikácie, ktorú si doplníte podľa vašej situácie. Tá vám zároveň pripomenie, že správne formulovaná požiadavka má obsahovať náhľad do našich pocitov, potrieb, uznanie potrieb druhej strany a pozvánku na spoločné hľadanie vyhovujúceho riešenia. 

Neznamená to ale, že použijete presne túto komplikovanú dlhú vetu sformulovanú podľa šablóny. Šablóna nám slúži skôr na akési vyjasňovanie si vlastného stanoviska, aké pocity v nás tá situácia vyvoláva, aké potreby sú za tým a aké možnosti mám k tomu, aby som dokázala naplniť túto svoju potrebu. 

Šablóna pre formulovanie našich požiadaviek:

„Ked vidím/Keď sa deje toto a toto …….(doplňte si), cítím sa ……..(doplňte si – formulujte pocit), pretože potrebujem … (doplňte si vašu potrebu/y). Chcela by som, aby sme to urobili tak a tak ……(formulujte svoje prianie/požiadavku). Je to takto pre teba prijateľné, alebo budeme spolu hľadať iné riešenie?… (a prizvete tým druhú stranu do diskusie, čím dávate najavo, že rešpektujete iný pohľad na situáciu).“

A poďme si rovno dať nejaký typický príklad vsunutý do šablóny:  

“Pred dvoma týždňami sme si telefonovali a dohodli sme sa, že deťom kúpite len oblečenie, a teraz pod stromčekom našli autodráhu. Hnevá ma to, ked‘ sa dohody nedodržujú a zároveň sa cítim bezradná, lebo neviem, čo mám urobiť pre to, aby sme uzavreli funkčnú dohodu. Naozaj by som si priala, aby ste s nami konzultovali, čo kúpite deťom, lebo sa nám v byte hromadí veľa hračiek, z ktorých sa síce deti chvíľkovo tešia, ale veľmi skoro ich omrzia. A potom doma bojujeme s miestom a nikomu v tom nie je príjemne. Viem, že ste to mysleli dobre a chceli ste deťom urobiť radosť, lebo ich milujete. A ja som za to vďačná. Čo môžem urobiť pre to, aby ste nabudúce sviatky kúpili to, na čom sa dohodneme spoločne?” 

Všimnite si, že: 

~ v prvej vete nepoviem: “Zase ste nedodržali dohodu a kúpili deťom ďalšiu plastovú haraburdu”. Takouto formuláciou by som hneď útočila, kritizovala, preháňala a nebola ochotná vidieť motiváciu starých rodičov. 

~ hovorím zásadne v prvej osobe (JA sa cítim…,JA by som si priala…, Čo môžem JA urobiť?). Ak v komunikácii hovoríme o sebe, neútočíme, a tým pádom sa ten druhý nemusí brániť. Máme väčšiu šancu, že ten druhý pochopí náš pohľad na vec, ako keď mu budeme hneď hovoriť, čo by mal robiť. 

Dajme si ešte jeden príklad: 

Čo ak starí rodičia razia výchovu k poslušnosti, netolerujú žiadne odvrávanie a akúkoľvek snahu dieťaťa o komunikáciu svojej potreby považujú za scénu?

Takúto situáciu ťažko vložiť do jednej vety, pretože odráža zásadný hodnotový nesúlad. Môžeme sa pokúsiť starým rodičom vysvetliť, v čom vnímame úskalia výchovy k poslušnosti, ako sú ochotní viesť otvorený dialóg.

Keď máme pocit, že sa potrebujeme v danej chvíli vymedziť voči tej situácii, môžeme povedať napríklad toto:  

“Verím, že keď má moja dcéra potrebu ohradiť sa voči nejakej našej požiadavke/príkazu, tak má na to dôvod. A ja ten dôvod nechcem udupať, ale objaviť ho, pretože chcem svojej dcére rozumieť. Neznamená to, že jej dovolím všetko, čo chce. A keď jej niečo nedovolím, lebo ja mám na to dobrý dôvod, dovolím jej, aby mohla prejaviť pocity, ktoré sa s tým spájajú. Cítim, že je teraz pre nás najlepšie, aby sme išli na chvíľu sami do izby a ja jej tam pomôžem, aby sa skľudnila.”

A jedna dôležitá pripomienka: Empatia je schopnosť, ktorá veľmi uľavuje vypätým situáciám a posúva naše konflikty smerom k dohodám. Tak pokiaľ vám to psychická kapacita pri dovolí, vyzbrojte sa empatiou voči potrebám starých rodičov. Keď im uznáte ich pohľad a nebudete voči nemu apriori bojovať, oveľa pravdepodobnejšie aj oni uznajú ten váš pohľad na situáciu. 

Nepreťažujte deti a nemajte prehnané očakávania

Nervový systém dieťaťa je nedozretý a ak má príliš veľa vzruchov, ľahko sa predráždi. To sa prejaví navonok vo forme nevhodného správania (dieťa sa správa tak, že starí rodičia to najčastejšie definujú ako” robí scény”).

Návšteva u starých rodičov = nové prostredie, iné vône (a nemusia byť vždy príjemné), možno príliš veľa svetla či hluku, neznámi ľudia, nové hračky… To všetko musí nervový systém dieťaťa prijať a spracovať a oproti štandardnému režimu je to preň veľká záťaž. 

Majte to na pamäti a keď sa vám zdá, že dieťa začína svojím správaním upozorňovať na preťaženie nervovej sústavy, doprajte mu tiché miesto, kde sa môže s vašou pomocou skľudniť. Zalezte si izby, kde nikto iný nie je, pomazlite sa, alebo si len ticho poležte, zavrite si oči a pustite si príjemnú hudbu alebo obľúbenú audiorozprávku.

A ak je to len trochu možné, plánujte návštevy tak, aby ste sa vyhli takýmto situáciám, kedy deti už budú preťažené. Radšej menej a kvalitne stráveného času, ako celý deň na návšteve, počas ktorého sa detský nervový systém opakovane zrúti. 

Prajem vám nádherné sviatky plné pokoja a vzájomného rešpektu aj naprieč generáciami. A ak by ste potrebovali získať viac sebadôvery v tom, že komunikačne zvládnete takéto vypäté situácie, neváhajte ma kontaktovať a rada vám poskytnem individuálnu podporu a konzultáciu.