Ako novopečená matka riešite každý nový problém, ktorý vám život s malým človiečikom od počiatku prináša, ako veľký projekt. Začínate Googlom, preklikáte sa na rodičovské fóra či Facebookové skupiny, ak máte štastie, poradíte sa s niekým fundovaným. Vybrané vhodné riešenia uvádzate do praxe a sledujete ich účinok. Konfrontujete sledovanú realitu s vyhľadanými informáciami a neustále sa stresujete, či sa to už zlepšuje. Uf, a tak dokola pri každom malom kroku vo vývine bábätka alebo každej vyhrotenej situácii, ktorú zažívame vo výchove. A potom že sú matky vyčerpané.
Z množstva zdrojov, ktoré som prelúskala pri hľadaní svojej cesty k výchove, si často pripomínam užitočnú výchovnú metaforu od amerického autora Kevina Lemana.
Hora či krtinec?
Keď natrafíte na problém, položte si otázku – je to výchovný krtinec alebo hora?
Krtinec prekročíme úplne bez námahy, kdežto k prekonaniu hory je doslova žiadúce určité úsilie vynaložiť. Krtinec je situácia, ktorá sa bez ohľadu na naše úsilie nejak časom vyrieši sama.
Hora je situácia, ktorá má z dlhodobého hľadiska vplyv na formovanie charakteru a vštepovanie tých správnych hodnôt. Aké hodnoty chcete, aby si dieťa odnieslo do života? Aký je váš výchovný cieľ? Ja chcem vychovať samostatného, zodpovedného človeka so zdravou sebaúctou. A tento cieľ teda budem mať na zreteli vždy, keď posudzujem situáciu, do ktorej sa pri výchove dostanem.
Povedzme si pár príkladov.
Prišli ste do veku, keď riešite odplienkovanie. Veľká téma, že? Prečítate množstvo článkov na internete, zaručených receptov na odplienkovanie za tri či sedem dní. Dokonca sa o tom popísali celé knihy. Radíte sa s kamarátkami a horlivo zdieľate vzájomné úspechy a neúspechy. Dieťa nespustíte ani na sekundu z dohľadu a pri najmenšom náznaku potreby vylučovania skáčete šípku s nočníkom pod detský zadok. A večer si dáte na oslavu jeden čokoládový bonbón za každú nálož do nočníka. A na ďalší deň sa zrútite z tej neustálej ostražitosti a pri prvej mláčke na koberci kričíte na dieťa, že sa ani trochu nesnaží. Ale je to hora či krtinec? (To kričanie na dieťa – to je hora. Ale vaša osobná. O tom inokedy.)
Odplienkovanie a podobné míľniky vo vývoji výchove sú len krtince. Skôr či neskôr ich prekročíte a nemajú žiadny vplyv na hodnoty, ktorými sa vaše dieťa bude riadiť na ceste životom. To, čo môže mať vplyv na jeho budúcu kvalitu života, je váš postoj k týmto krtincom. Nerobíte náhodou z krtinca horu? Netlačíte náhodou zbytočne pri riešení krtincov na pílu? Nepoužívate manipuláciu, obviňovanie, vyhrážanie? Nezhadzujete náhodou pri takýchto situáciách sebadôveru dieťata a nenechávate ho zahanbené a s pocitom neprijatia či menejcennosti? Ak áno, zarábate si na ďalšie problémy, ktoré postavia časom pred vás ďalšiu výchovnú horu. A to skutočnú horu, ktorú treba prekonať systematicky a dôsledne.
Ďalší príklad.
Príde k vám kamarátka na návštevu a vy ku kávičke vyberiete krabičku so sušienkami, čo ste včera s deťmi pekli. Škoricové z ovsenej múky s čokoládovými kúskami. Ale v tej sú iba omrvinky, zatiaľ čo dnes ráno ešte obsahovala aspoň štyri exempláre. Pýtate sa, kam zmizli sušienky. Starší syn bez mihnutia oka odpovedá, že včera po večeri sa predsa tato s nimi napchával. Pri tom si všimnete, že medzi zúbkami má kúsok čokolády a nádherne mu z pusy vonia škorica. S návštevou sa na tom len zasmejete, mávnete rukou a vyberiete Miňonky.
Hora alebo krtinec?
Táto nevinne vtipná situácia môže v sebe ukrývať hrozbu vysokej a strmej hory. Možno totiž máte doma budúceho patologického klamára, ktorý vám za pár rokov bude brať drobné z peňaženky a tvrdiť, že ste ich predsa včera pohádzali do automatu na kávu. Klamára, ktorý nechá napísať svoju diplomovú prácu spolužiačke. Klamára, ktorý manželke povie, že už vymenil baterku v aute, hoci bol miesto návštevy servisu s kamošom v krčme. A ona potom zostane na parkovisku pred supermarketom s neštartujúcim autom, s roztápajúcimi sa zmrzlinami a lososovými taštičkami v kufri, pretože vonku je 38 stupnov. Ups. Ani ho nenapadlo, že by mohol svojim nevinným klamstvom spôsobiť nejakú nepríjemnosť. Veď zajtra by tú baterku vymenil a ona by si nič nevšimla. Veď tak to robí už od detstva a vždycky je to v pohode.
Ale naspäť k sušienkam. Klamanie je charakterová vada. Je to hora, ktorú musíme minimálne preskúmať. Možno si poviete, že deti majú bujnú fantáziu a často si vymýšľajú. Áno, nepochybne. Vnímajú veci, ktoré my dospelí nevidíme, domýšľajú si. Predstierajú, že hračky ožívajú a zažívajú s nimi virtuálnu realitu. To je všetko v poriadku. Ale všímajme si, v akých situáciách dieťa klame (ak teda klame). A hlavne! Hlavne sa obráťme do svojho vnútra.
Hovoríte dieťaťu, že keď si bude cucať palec, vezme si ho so sebou ten čert, čo k nám prišiel s Mikulášom? Že keď si nebude umývať zuby, vypadajú mu? Pochválite svokre výbornú fašírku na rodinnom obede, a keď vám ju celá natešená nabalí so sebou, doma ju vyhodíte so slovami, že chutí jak hnilá bota? Sľubujete deťom, že ich dnes už určite vezmete na kúpalisko, ale potom sa pustíte do umývania okien a zistíte, že už sú štyri hodiny a už vám nikam nechce? Nevinné lži, však? Veď svet sa nezrúti, keď raz nedodržím slovo. Veď to si len tak prikrášľujeme informácie, aby sme prinútili deti robiť to, čo je správne.
Máme tendenciu sami pred sebou ospravedlňovať svoje prehrešky dobrým úmyslom. Ale keď sa sami nevieme pozrieť do zrkadla pravdy a čestnosti, deti to urobia za nás. Prinesú zrkadlo veľké ako Bajkal a bum – nastavia ho rovno pred nás. Preto, ak vás trápi nejaká charakterová črta vášho dieťaťa, obráťte pozornosť na seba. Nenaučilo sa to náhodou od vás (tým mám na mysli oboch rodičov)? Ak áno, čaká vás dvojitá dávka práce. Dve hory pred sebou. Najskôr sa popasovať s tou vlastnou, to je tá ťažšia výprava. Tá druhá hora sa pravdepodobne sama zmenší, keď pokoríte tú väčšiu, vašu horu. Aj o tom je výchova. Neustále nás núti pracovať na vlastných nedostatkoch. Pretože dieťa sa učí predovšetkým pozorovaním. Ak spozoruje, že my sami dennodenne čo i len zľahkla obrusujeme fakty a klameme tak vlastne všetkým okolo nás, ťažko nám bude veriť naše slová, že klamanie je nesprávne. Nehovoriac o tom, ako sa v našom vzájomnom vzťahu bude narušovať dôvera. Ale o dôvere zase inokedy.