Strach z nástupu (alebo návratu) do školy? Takto ho zvládnete!

“Tak čo, už sa tešíš do školy?” 

Smeruje v auguste z mnohých strán táto otázka k vášmu dieťaťu tak často, že sa prichytíte, ako u toho škrípete zubami? A čo na to vaše dieťa? 

Možno sa do školy skutočne prevažne teší, no pravdepodobne má aj zmiešané pocity. Predsa len, čaká ho vždy niečo nové, nepredvídateľné a môže to priniesť aj nepríjemné situácie, z ktorých môžu mať deti obavy či úzkosti.  

Ako deťom pomôcť zbaviť sa strachu a úzkosti z nástupu do prvej triedy či návratu do školy po prázdninách? 

Aj keď na prvý pohľad nevnímate nejaký očividný strach alebo úzkosť, je dobré si o tom s dieťaťom v kľude pohovoriť. Spýtať sa ho: “Ako sa cítiš, keď pomyslíš na nástup (návrat) do školy?”

Ak s deťmi nehovoríte príliš o svojich pocitoch, možno bude preň náročné popísať svoje prežívanie. Môžete si pomôcť emočnými kartami alebo inými ilustrovanými pomôckami (U mňa na webe nájdete sadu plagátov Môj kľudný kútik, ktorá učí deti pomenovať svoje emócie). 

Pocity nezhadzujte, ale potvrďte.

Keď sa medzi popísanými pocitmi objaví úzkosť alebo strach, v prvom rade nezačnite panikáriť. Všetko zvládnete, chce to len čas a prípravu. Hlavne sa nesnažte dieťa v dobrej viere, že ho ľahko obrátite na optimizumus, rýchlo povzbudiť klasickým: “Ale prosím ťa, zvládli sme to všetci, zvládneš to aj ty, niet sa čoho báť.”

To skutočne ničomu nepomôže. Práve ste tak dali dieťaťu informáciu, že na jeho emóciách nezáleží, že je pravdepodobne divný, pretože cíti strach a že sa asi neoplatí zverovať rodičom so svojim prežívaním. 

Naopak. Počúvajte, buďte zvedaví, rozprávajte sa o strachu. Povedzte dieťaťu: “Počujem, že máš obavy z toho, či nebudeš mať v triede zlých spolužiakov. Povedz mi o tom viac. Čo takého by mohli urobiť, čo ťa trápi?” 

Ani po tom, čo vám dieťa povie o svojich obavách však neskĺznite hneď do ponúkania riešení a dávania rýchlych rád, ako sa zachovať. Prejavte záujem a pochopenie voči obavám svojho dieťaťa, akokoľvek banálne sa vám v tejto situácii môžu zdať. Emócie sú skutočné. Nepomôže zamiesť ich pod koberec a tváriť sa, že ich nevidíme. Čo ale pomôže strach prekonať, je rozprávať sa o ňom. 

Ak v predstave zvládneme nejakú situáciu, ktorej sa obávame, náš mozog už má skúsenosť toho úspešného zvládnutia. Nezáleží na tom, že tá skúsenosť reálne ešte neprebehla. Prebehla v predstave tým, že sa o nej rozprávame a vizualizujeme si ju. To samotné rozpúšťa stres z neznáma. 

Takže poďte do toho. Dajte dieťaťu priestor a vieru v to, že sám pozná riešenie na svoje problémy.

Pomôžte mu nájsť riešenie správnymi otázkami.

Napríklad: “Čo by si mohol urobiť, keď sa to stane (keby ti v škole nejaký spolužiak nadával tak, ako sa ti stalo vtedy s Davidom)? Čo ťa napadá, čo by ti pomohlo?” 

Rozprávajte sa spolu o možných riešeniach, ktoré vzišli od dieťaťa. Pomôžte mu vybrať ideálne riešenie a spoločne ho sformulujte. Ak dieťa nemá nápady, porozprávajte mu svoju osobnú skúsenosť. Deti si veľmi rady vypočujú naše osobné príbehy (a zároveň sú veľmi nerady, keď ich poučujeme :). 

Nájdite spolu nejaký “nástroj”, ktorý uľahčí dieťaťu zachovať sa správne v obávanej situácii alebo mu pripomenie, že je dostatočne silný to zvládnuť. Môže to byť nejaký talizman obľúbeného superhrdinu, alebo nejaká drobnosť – hračka – kúsok domova, ktorý mu pripomenie pocit bezpečia. Alebo ho naučte nejakú vašu obľúbenú techniku, ktorá vám pomáha zvládnuť stres (napríklad hlboký nádych a výdych, keď máte trému).

Alebo si prehrajte situáciu, ktorej sa obáva, ako na javisku. Vy zahráte tých zlých provokatérskych spolužiakov a dieťa má za úlohu vysloviť presne repliky, ktoré ste si dohodli (napríklad zakričať z plného hrdla “Dajte mi pokoj”). 

Pridajte ešte tie správne hormóny.

Už len tým, že s dieťaťom ste a hovoríte s ním o veciach, ktoré ho trápia, prilieva do jeho mozgu hormóny šťastia a spolupatričnosti, ktoré redukujú hladinu stresu. 

Čo ďalšie odbúra stres prameniaci z úzkosti? Smiech. 

Po tom, čo sa o situácii porozprávate, je čas poriadne sa vyblbnúť. Zaraďte vašu obľúbenú hru, pri ktorej sa rozhýbete a nasmejete (napríklad naháňačka alebo vankúšová bitka). Alebo čokoľvek iné, čo vás spolu baví.

Máte dieťa, ktoré nastupuje prvýkrát do škôlky a máte obavy, ako to zvládnete? Tipy pre menšie deti a bezproblémový nástup do škôlky nájdete v tomto článku: https://www.stastnyrodic.sk/10-tipov-ako-zvladnut-nastup-do-skolky/