“Keď jej poviem “Daj si bundu”, odpovie mi “Nedám”. Keď jej poviem, že ideme doprava, ona že chce ísť doľava. Keď zakričím “Stoj!”, ona sa rozbehne. Keď má vypnúť rozprávky, začne trieskať ovládačom. Keď jej niečo nedovolím, začne si to vynucovať krikom. Keď so mnou nesúhlasí, pleskne ma. Je proste tvrdohlavá, ide si len to svoje a keď s niečím nesúhlasí, vrieska na plné hrdlo…”
Takto nejak charakterizovala svoju 3 ročnú dcéru maminka, ktorá sa na mňa obrátila na konzultácii. Chcela sa poradiť, ako reagovať v situáciách, kedy dcéra nespolupracuje, vzdoruje, má silné záchvaty hnevu. Okrem nastavenia hraníc a zvládania emócií sme sa počas konzultácie dotkli aj špecifických bodov, ktoré platia práve na “tvrdohlavé” deti.
Preto ak máte doma dieťa, ktoré zodpovedá popisu, zbystrite. Bude to pre vás užitočné, najmä ak si občas lámete hlavu s tým, ako ho “dokopať” k nejakej spolupráci 🙂
KROK 1: Nasaďte si inú optiku – tvrdohlavý neznamená zlý.
Ak chcete od svojho dieťaťa zmenu v správaní, ktorá bude vychádzať zvnútra, začnite nazerať na správanie dieťaťa z inej perspektívy. Zabudnite na nálepku “tvrdohlavý” a nahraďte ju výstižnejším pomenovaním: Dieťa so silnou vôľou.
Začnite dieťa vidieť nie ako toho nepriateľa, ktorý vám každý deň znemožňuje odísť z domu načas a ktorý s vami bojuje pri obliekaní či jedení, ale ako osobnosť so silnou vôľou. Pretože to je v skutočnosti príčina vašich “bojov”. Jeho silná vôľa. Je to vrodená vlastnosť, ktorá mu v živote môže priniesť veľa úspechov a výhod voči druhým.
Keď sa jedného dňa sa rozhodne, že sa naučí poskladať Rubikovu kocku, tak ju do večera poskladá. Keď sa rozhodne, že do troch mesiacov sa naučí hrať na gitaru, môžete sa začať tešiť na koncert, pretože bude za 3 mesiace.
Viete, kam tým mierim? Silná vôľa dáva vášmu dieťaťu obrovský potenciál, hoci sa vám môže zdať, že v bežných denných činnostiach je vám teraz skôr na príťaž, lebo by ste si priali viac spolupráce.
Naučte se s ňou pracovať tak, aby predstavovala aj pre vás výhodu. Ako na to? Viac napovie druhý krok.
KROK 2: Napĺňajte vrodené vývojové potreby autonómie a kompetencie
Odpoveď na problematické správanie dieťaťa budem už tradične hľadať vo vrodených vývojových potrebách. Základné potreby sú rovnaké pre všetky ľudské bytosti. Odlišujeme sa od seba tým, ako veľmi chceme mať jednotlivé potreby naplnené, aby sme sa cítili dobre. Znamená to teda aj to, že naplneniu niektorých potrieb dáme prednosť pred inými potrebami, ktoré v našej osobnosti tak silno nedominujú.
Pre niektoré typy detí je napríklad silnejšia potreba spolupatričnosti (viac ju vystihuje český výraz sounáležitosti). Prejavuje sa to tak, že budú ochotnejšie spolupracovať, alebo ľahšie sa vzdajú niektorých svojich potrieb za účelom zapadnutia do skupiny.
Iné typy detí zase majú silnejšiu potrebu autonómie. Prejavuje sa to tak, že neznášajú, keď im niekto hovorí, čo majú robiť. Radi rozhodujú o veciach, ktoré sa ich týkajú a nemajú radi, keď im niekto iný zmení plán. A sme doma. Keď toto viete, môžete s tým pracovať.
Vaše dieťa má silnú vôľu, a teda má pravdepodobne aj silnú potrebu autonómie. Dávajte mu ju vždy, keď je to pre vás prijateľné. Dávajte mu priestor, aby sa necítil zahnaný do kúta. To v praxi znamená, že keď viete, že musíte napríklad niekam odísť a dieťaťu sa nebude chcieť spolupracovať, upozorňujte ho dopredu, za ako dlho vás čaká odchod a vytvorte priestor k tomu, aby mohol dokončiť to, čo potrebuje.
Dieťa so silnou vôľou potrebuje dostať od nás informáciu, že jeho potreby vidíme a sme ochotní ich brať do úvahy. Keď sa tak nedeje a vyžadujeme od neho len poslušnosť, pravdepodobne nás upozorní na svoju nenaplnenú potrebu autonómie nejakým problematickým správaním (vzdorom, ignorovaním).
Deti so silnou vôľou majú často dominantnú aj potrebu kompetencie. To znamená, že veľmi radi dokazujú, že niečo zvládnu sami, sú motivované zlepšovať sa v rôznych zručnostiach, ktoré ich bavia. Túto potrebu im naplníte tak, že napríklad malé deti zapojíte do domácich prác, kde ich necháte samostatne vykonávať rôzne činnosti (v rámci bezpečnosti samozrejme). Aj 3-ročné deti zvládnu nakrájať zeleninu či poskladať bielizeň, koniec koncov Montessori škôlky sú toho dôkazom.
Dajte deťom so silnou vôľou priestor k tomu, aby mohli vysloviť na veci svoj názor. Nemusíte s ním súhlasiť, ani im vyjsť hneď v ústrety. Ale dajte im najavo, že na ich názore záleží, že je hodnotný.
Potrebu kompetencie krásne týmto deťom napĺňa napríklad aj to, keď im dáme možnosť vymyslieť riešenie problému. Samozrejme v situáciách, kde to dáva zmysel a týkajú sa dieťaťa.
Ste v patovej situácii kvôli vzdoru vášho tvrdohlavého dieťaťa? Skúste na to ísť šikovne a vyťažiť z jeho potreby kompetencie. Príklad: S vašou 3-ročná dcérkou idete von, ona chce ísť na odrážadle, ale odmieta si nasadiť helmu. Žiaden logický dôvod vám nepovedala, zatne sa, nechce zliezť z odrážadla a nechce si nasadiť helmu. Čo s tým? S kľudom zhrňte dostupné informácie a vyzvite ju, aby navrhla riešenie: ”Na odrážadle sa môže jazdiť jedine s helmou. Počujem, že ty si v žiadnom prípade nechceš nasadiť helmu. To ale znamená, že pôjdeme bez odrážadla. Tak čo by si navrhla, ako by sme to mohli vyriešiť?”
Schválne, nechajte na seba pôsobiť účinok tejto komunikácie a porovnajte ju s tým, keby rodič povedal dcérke len obligátne: “Nemôžeš ísť bez helmy. Hmmm, tak asi nikam nejdeme…”
V tom prvom prípade dieťaťu dávame najavo, že jeho postoj k helme vidíme a počujeme (napĺňame potrebu pozornosti), zároveň pevne v rukách držíme hranice bezpečnosti (=bez helmy sa nepôjde) a ešte k tomu dávame dieťaťu najavo, že veríme jeho kompetencii navrhnúť riešenie problému. Veľmi pravdepodobne sa dieťa po takejto reakcii otvorí nejakej forme spolupráce. Minimálne preto, že sa s ním hneď nepúšťame do boja a nekritizujeme ho za to, že si zase vymýšľa hovadiny, zdržuje a komplikuje nám to.
KROK 3: Učte ich, ako zaobchádzať s emóciami.
Deti so silnou vôľou zažívajú hlavne v batoliacom období (1 – 3 roky) obrovské množstvo frustrácie.
Túžba spoznávať svet a zdolávať prekážky je tak silná, ale motorické schopnosti ešte nie natoľko rozvinuté. Vedia, čo chcú, ale nevedia to ešte povedať tak, aby im rodičia rozumeli. Majú jasnú predstavu o tom, ako by mal vyzerať ich deň, ale rodičia majú na nich neustále nejaké požiadavky.
Len si predstavte si, aké by bolo náročné, keby váš deň vyzeral takto: Ráno chcete, aby vám mama dala rohlík vcelku a studené mlieko, a ona vám ten rohlík prekrojí na dve polovice a mlieko zohreje. Potom chcete už konečne vyliezť na tú skriňu, lebo včera ste to trénovali, ale mama vám v tom zabráni so slovami, že je to nebezpečné. A potom chcete postaviť vežu vyššiu ako má brat, ale zrúti sa vám, lebo máte príliš malé prstíky. A tak dokola. Stovky situácií za deň. A z každej pramení frustrácia. A tá často prekypí až do zlosti. Čo s tým?
Dávajte priestor emóciám priebežne. Nečakajte, až vybublajú do záchvatu. Keď vidíte u dieťaťa prejavy frustrácie, ukážte mu, že máte pochopenie pre to, čo prežíva.
Nezľahčujte jeho pocity a nesnažte sa vyhnúť emóciám napríklad obľúbeným trikom presmerovania pozornosti (“Ale to nič, veď to zase postavíš,…pozri, mám tu ešte čokoládku”). Vybublanie emócií tak len odsúvate na neskôr. Keď budete naopak deti učiť rozumieť vlastným emóciám a poskytnete im náruč na vyplakanie sa z prekypujúcej frustrácie, naučia sa rýchlejšie sami regulovať tieto emócie a záchvatov hnevu bude postupne ubúdať.
V tomto kroku rodičom pomáhajú nástroje, ako je Môj kľudný kútik. Pomocou ilustrácií na týchto plagátoch sa deti rýchlejšie naučia orientovať vo svojich pocitoch a potrebách. Naučia sa regulovať nežiaduce správanie (ako je hádzanie vecami, búchanie, kopanie či hryzenie) a postupne ho budú nahradzovať vlastnými stratégiami, ktoré im pomôžu v emóciách. Ak vás táto pomôcka zaujíma, omrknite si ju a môžete rovno aj objednať.
A keď sa chcete poradiť, ako pristupovať ku konkrétnym situáciám s vašim “dieťaťom so silnou vôľou” tak, aby ste pri komunikácii s ním podporili zdravý rozvoj jeho sebahodnoty, objednajte sa na nezáväznú konzultáciu zadarmo.
Alebo sa pripojte do FB skupiny Rešpektujúca výchova – inšpirácie a zdieľanie a môžete sa tam poradiť so mnou a ďalšími ženami žijúcimi rešpektujúcim rodičovstvom.