4 jednoduché hry, s ktorými zaženiete nudu. Nepotrebujete k nim iné, len vyraziť von.

Objavte 4 úžasne jednoduché hry s malými deťmi, ktoré vás vytrhnú z rodičovskej rutiny. Bez prípravy, bez hračiek a mobilu. Nepotrebujete nič, len vyraziť von. 

Hráte sa často so svojimi deťmi, ale popritom sa venujete aj inej činnosti? Deti zase vytiahnu Člověče, nezlob se! a vy vytiahnete mobil, a kým dieťa počíta bodky na kocke, listujete správy v mobilu. Alebo dieťa sa začne so záujmom vypytovať na fungovanie raketoplánu, ale vy po dvoch odpovediach vyťahujete zeleninu na polievku z chladničky a snažíte sa konverzáciu zamiesť pod koberec. Potom večer sa sťažujete partnerovi, že tie deti vás nonstop niečim otravujú, nedokážu sa pohrať sami, a pritom sa im fakt venujete skoro celý deň. Čo s tým?  

Kúzlo vedomého hrania.

Skúste sa s nimi hrať VEDOME. Čo to znamená? Jednoducho buďte plne mentálne prítomní v čase, keď ste s nimi fyzicky. Nalaďte sa na nich, vnímajte ich všetkými zmyslami. Nechajte sa nakaziť ich smiechom, radosťou z maličkostí a údivom nad všednými vecami. Nádherne to dobíja energiu. Stačí hodinka denne. Aj deti sa nasýtia vašej vedomej prítomnosti a prestanú po zvyšok dňa neustále volať po vašej pozornosti. Funguje to. 

Mám pre vás zopár tipov, ktoré vytiahnete vonku len tak bez prípravy, keď príde tá správna chvíľa. A bude vám spolu báječne. 

 

1.Hádaj, čo som zahrabal 

Na väčšine verejných pieskovísk nájdete pohodených plno pestrofarebných formičiek. Pozorne si ich prezrite a skúste si ich všetky zapamätať. Potom vyzvite dieťa k tomu, aby si vybralo jednu z formičiek a zahrabalo ju do piesku. Vy sa otočíte a nebudete sa na to pozerať. Keď je dieťa s touto úlohou hotové, môžete sa vrátiť na pieskovisko. Preskenujete piesok a skúsite uhádnuť, ktorá formička je zahrabaná. Nakoniec sa spolu presvedčíte, či ste uhádli správne. A keďže to má byť predovšetkým hra pre dieťa, úlohy si budete striedať a teraz zahrabete dieťaťu niečo vy a ono bude hádať. Keď je na piesku veľa formičiek, môžete používať nápovedy. Najlepšia nápoveda je farba a potom kategória – teda či ide o zvieratá, dopravné prostriedky, nádobíčko do kuchyne apod. 

Je to výborná hra na tréning pamäti, aj učenie sa, ako opísať, kategorizovať nejaký predmet (“Je to žltej farby a je to zvieratko” “Korytnačka!”)

Uvidíte, akú radosť bude mať dieťa, keď uhádnete to, čo vám zahrabalo. A keď uhádne a vyhrabe to, čo ste mu zahrabali vy. Ako na Vianoce. 

Keď sa začneme hrať túto hru s deťmi a na pieskovisku sú aj ďalšie deti, všetky so zájmom a úsmevom začnú sledovať, čo robíme. Energia radosti z hry je nákazlivá. 

 

2. Kreslíme si na chrbát

Určite sa vám už stalo, že ste boli s deťmi na prechádzke či túre a prekvapila vás letná prehánka. Dobehnete kdesi pod najbližší prístrešok a prečkáte ju. Ale čo tam? Málo miesta a žiadna aktivita možná. Skôr než vyberiete mobil a pustíte na tých dvadsať minút rozprávku, skúste niečo výživejšie. Napríklad túto jemne kontaktnú hru. Nakraslite dieťaťu prstom niečo na chrbátik a nech skúsi uhádnuť, čo ste nakreslili. Na začiatok skúste niečo jednoduché, čo určite uhádne – srdiečko, slnko, trojuholník. Role si vymieňajte a striedajte sa navzájom v kreslení a hádaní. Okrem toho, že táto hra rozprúdi fantáziu a kreativitu, jej nevyhnutnou súčasťou sú dotyky, ktorých nikdy nie je dosť. A kreslenie bude stimulovať také nervové zakončenia v pokožke na chrbte, ktoré obvykle nepoužívame, čo bude nesporne príjemný vedomý zážitok. 

3. Šiškohádzač

V lese sa dá vymyslieť mnoho kreatívnych aktivít len s použitím materiálu, ktorý samotný les ponúka. No ak máte doma chlapcov, ako ja, musíte hľadať cesty, ako im umožníte vybiť si tú ich mužskú energiu bojovania a súperenia. Bez toho, aby sa niekto zranil a niečo sa doma zničilo. Mám pre vás super tip. Nazbierajte si v lese šiška a vymyslite si vlastnú verziu šiškovej vojny, ktorá vám bude vyhovovať. Chlapci milujú hádzať a triafať sa na cieľ. Majú to zakódované v primárnom mozgu z čias lovcov. Akurát musíte stanoviť jasné hranice bezpečnosti – triafame súpera od krku nižšie, vyhýbame sa hlave. Menšie deti sa môže iba naháňať a hádzať po sebe šišky a schovávať sa pritom za stromy. S väčšími deťmi môžete skúsiť takú verziu šiškovej vojny, pri ktorej treba premýšľať aj trochu takticky: 

Každý hráč má pridelené nejaké malé územie ako svoje kráľovstvo a tri šišky v ňom. V strede medzi týmito územiami bude územie nikoho, kde na jednej kope bude veľa nazbieraných šišiek ako poklad, ktorý sa každý snaží získať. Hráč sa snaží uchmatnúť šišku z pokladu a doniesť si ju do svojho kráľovstva. Ostatní hráči sa mu v tom snažia zabrániť tak, že po ňom strelia šišku, ktorú majú k dispozícii. Ak sa trafia, trafený hráč sa okamžite vracia “domov” bez šišky a môže skúšať šťastie znovu. Ak hráč uchmatol šišku, ale trafil ho pri prevoze šišky protihráč, musí odovzdať túto šišku súperovi a ten si ju môže doviezť do svojho kráľovstva (ak ho pri tom netrafí ďalší hráč). Z pokladu v strede možno vziať iba jednu šišku naraz. Vyhráva ten, komu sa podarí nazhromaždiť čo najviac šišiek. 

My radi využívame ešte ďalšiu variantu šiškovej hry – hádžeme šiškami do rôzne veľkých terčov. Položím na zem nádoby a kýbliky rôznych priemerov. Veľké sú za menej bodov, malé za viac bodov. Jednoduché a zábavné. Rozvíjate motoriku, sústredenie na cieľ a ak necháte deti sami počítať získané body, tak samozrejme aj matematiku.   

4. Meno- zviera- vec

Spomínate si na hru Meno/Mesto/Zviera/Vec z našich školských čias? Vytiahli sme hárok papiera a písali čo najrýchlejšie slová na vybrané písmeno a kto bol hotový, zakričal MÁM. A potom sa spočítali body. Moja verzia je trošku jednoduchšia a nepotrebujete k nej žiadne pomôcky. Využívam ju vždy, keď vytiahneme deti na nejakú túru a už začínajú byť unavené, aby im cesta pod nôžkami rýchlejšie ubiehala. Jeden z rodiny si vyberie písmeno a ostatní strieľajú slová začínajúce sa na toto písmeno v kategóriách meno, zviera a vec (mesto vynechávame pre malé deti). Keď už nikoho nič nenapadne, ďalší z rodiny vyberie iné písmeno. Hra vám spríjemní trebárs aj nudné cesty autom a zároveň si vďaka nej deti rozšíria slovnú zásobu. Nové slová nám potom poslúžia ako téma k ďalšiemu rozhovoru o tom, čo deti zaujíma. (A ako Anakonda. Čo to je? Ako to vyzerá? Čo to žerie? Kde to nájdeme? Prečo ju nemôžeme chovať doma?)