V odbornej literatúre sa dočítate, že obdobie prvého vzdoru je veľmi významným obdobím vo vývine dieťaťa, pretože predstavuje začiatok rozvoja osobnosti dieťaťa.
Ale čo ak je celé to “obdobie vzdoru” len dôsledok zaužívaného spôsobu výchovy, ktorá bola v posledných desaťročiach štandardom v našich domácnostiach? Čo ak vzniklo ako odpoveď ľudskej duše na neuspokojenú potrebu Byť rešpektovaný? Je totiž známe, že existujú kultúry, kde deti obdobie vzdoru nemajú. Tak čím to teda je?
Ja tvrdím, že obdobie vzdoru je výsledkom frustrácie nahromadenej za prvé dva roky života.
Frustrácie z neuspokojenej potreby vlastnej autonómie.
Odpoveď je ešte komplexnejšia, ale na začiatok tu mám jeden námet na premýšľanie. Je to krátka spoveď jednej mamičky.
“Osušila som syna (2 a pol roka) po sprchovaní v kúpeľni a prichystala mu schodík k umývadlu k čisteniu zubov. Energicky vyskočil na schodík, už vie, ako činnosti večernej hygieny po sebe nasledujú. Podávam mu kefku s ružovou jahodovou pastou a očakávam, že otvorí pusu ako zvyčajne. Synček na mňa pozrie veselými očkami, pusa pevne zatvorená a vrtí hlavou, že NE-E. Hneď mi v hlave naskočí – Aha, začína obdobie vzdoru, čaká ma ďalší boj o dokončenie začatej aktivity. Ale ja už dnes nevládzem, chcem mať už kľudný večer. Vzdychnem si a poviem pokojne “Otvoríme pusinku AAA”. Ozve sa ďalšie NE-E. A pusa stále pevne zavretá. Trošku zneistiem a preberám si v hlave vhodné taktiky. “Tomáško, zúbky predsa musíme umyť vždy pred spinkaním, aby zostali zdravé”. Už premýšľam nad ďalšou taktikou, lebo očakávam opätovné NE-E. Ale syn dôrazne povie “Ale mami, to predsa není moja kefka!” Ostala som zaskočená. Pozriem na kefku – no naozaj, je zelená. Tomáško má modrú. Táto je moja. Rozosmejem sa. Úprimne a uvoľnene. Smejem sa sama nad sebou asi minútu v kuse. Tak takto to teda je! Niekedy je za obdobím vzdoru iba netrpezlivosť rodičov. Neschopnosť zastaviť sa a pozrieť sa na vec z uhlu dieťaťa…”
Táto mamička mala šťastie, že jej syn sa v tomto veku dokáže krásne verbálne vyjadriť. Ale čo myslíte, v koľkých domácnostiach by táto úplne nevinná a pritom absurdná situácia skončila vetou “Otvor tú pusu lebo dostaneš na zadok”?
Pingback: Čo povedať v situácii, keď ide doslova o život, aby nás dieťa poslúchlo? - Šťastný rodič
Pingback: Prečo nás deti neposlúchajú, aj keď s nimi hovoríme slušne? - Šťastný rodič